Charakteristika - ČMS Geologické faktory

Tvorba monitorovacieho systému životného prostredia vyplýva zo značného množstva dohôd, dohovorov a medzinárodných požiadaviek vyplývajúcich z integrácie Slovenskej republiky do medzinárodného systému ochrany životného prostredia (Rio de Janeiro, 1992 a Johannesburg, 2002). Systém monitorovania a informačný systém chápeme ako najdôležitejší nástroj pre zabezpečenie kvality životného prostredia, ktorý je súčasne základom pre rozhodovanie o súčasných aktivitách a tiež o perspektívnych zámeroch v oblasti životného prostredia. Monitoring životného prostredia je systematické, v čase a priestore definované pozorovanie presne určených charakteristík zložiek životného prostredia alebo vplyvov naň pôsobiacich (spravidla v bodoch, tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrne potom väčší územný celok. Monitorovanie slúži k objektívnemu poznaniu charakteristík životného prostredia a hodnoteniu ich zmien v sledovanom priestore.

Čiastkový monitorovací systém (ČMS) Geologické faktory tvorí neodmysliteľnú súčasť národnej environmentálnej monitorovacej siete. Je zameraný hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku človeka.

Zámery a ciele

Monitorovanie geologických faktorov významne prispieva k úrovni poznania aktuálneho stavu životného prostredia a predstavuje významný prvok pre včasnú identifikáciu zmien prostredia, ktoré môžu v niektorých prípadoch vyvolať vážne mimoriadne udalosti s rozsiahlymi ekonomickými dôsledkami. Predvídanie týchto udalostí a včasné preventívne opatrenia sú ekonomicky výhodnejšou formou riešenia, ako následné odstraňovanie ich škôd.
Monitoring má za cieľ riešiť nasledovné okruhy problémov:
• pravidelné sledovanie zmien a závislostí pozorovaných charakteristík,
• prognózovanie vývoja aktivity procesov,
• overovanie hodnovernosti prognóz v praxi,
• stanovenie kritických varovných úrovní a ich overovanie,
• zovšeobecnenie týchto poznatkov na územie s rovnakou geologickou stavbou i podmienkami krajinného prostredia a overenie platnosti takéhoto zovšeobecnenia.

Tvorba monitorovacieho systému životného prostredia vyplýva zo značného množstva dohôd, dohovorov a medzinárodných požiadaviek vyplývajúcich z integrácie Slovenskej republiky do medzinárodného systému ochrany životného prostredia (Rio de Janeiro, 1992 a Johannesburg, 2002). Systém monitorovania a informačný systém chápeme ako najdôležitejší nástroj pre zabezpečenie kvality životného prostredia, ktorý je súčasne základom pre rozhodovanie o súčasných aktivitách a tiež o perspektívnych zámeroch v oblasti životného prostredia. Monitoring životného prostredia je systematické, v čase a priestore definované pozorovanie presne určených charakteristík zložiek životného prostredia alebo vplyvov naň pôsobiacich (spravidla v bodoch, tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrne potom väčší územný celok. Monitorovanie slúži k objektívnemu poznaniu charakteristík životného prostredia a hodnoteniu ich zmien v sledovanom priestore. Čiastkový monitorovací systém (ČMS) - Geologické faktory je súčasťou Monitorovacieho systému životného prostredia Slovenskej republiky. Zameraný je hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku človeka. Vzhľadom na nepriaznivé pôsobenie prírodných síl narastá v posledných rokoch počet mimoriadnych udalostí - živelných pohrôm, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie ľudí, alebo ich majetok. Ide hlavne o často sa opakujúce zosuvy na rôznych miestach SR. Pre riešenie uvedenej problematiky je treba zvoliť primeranú formu postupu, ktorá bude obsahovať nielen finančné, metodické a technické zabezpečenie sanačných a záchranných prác, ale aj včasnú informovanosť a prijatie opatrení, umožňujúcich mimoriadnym udalostiam včas predchádzať. Uznesením vlády SR č.907 z 21. augusta 2002 bola schválená koncepcia trvalo udržateľného využívania zdrojov horninového prostredia, kde okrem iných v ukladacej časti, v bode B.3, vláda SR uložila ministrovi životného prostredia SR k 30. aprílu 2003 a potom každoročne „predkladať na rokovanie vlády informáciu o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám“. Intimátom č. 212 minister ŽP SR prikázal zabezpečiť plnenie uznesenia vlády SR č. 803 z 12. októbra 2005 zabezpečovať naďalej na stabilizačnom násype v údolí Handlovky merania a pozorovania vodohospodárskych objektov a výsledky pozorovaní každoročne zahrnúť do správy o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám. Systém Geologické faktory tvorí neodmysliteľnú súčasť národnej environmentálnej monitorovacej siete a poskytuje údaje pre ostatné čiastkové monitorovacie systémy životného prostredia SR. Systém je v plnom rozsahu funkčný a v priebehu svojej existencie zhromaždil a spracoval rozsiahly súbor závažných, odborných údajov. Z praktického hľadiska stálymi odberateľmi získaných informácií z monitoringu sú orgány štátnej správy a samosprávy všetkých stupňov a zainteresované právnické a fyzické osoby. Koncepcia aktualizácie a racionalizácie environmentálneho monitoringu na roky 2005-2010 bola schválená OPM MŽP SR uznesením č.82 z 15.7.2004.


Subsystémy - lokality monitoringu a metódy monitorovania

Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia SR je chápané ako viaczložkový, integrovaný, otvorený pružný systém. V súčasnej dobe je tvorený 8 samostatnými subsystémami. Kliknutím na riadok sa zobrazí detailný opis subsystému (lokality monitoringu v roku 2020 a metódy monitorovania):

  • 01 Zosuvy a iné svahové deformácie

    +
    Názov subsystému:
    01 Zosuvy a iné svahové deformácie

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Bardejovská Zábava, Čirč, Ďačov, Vyšný Čaj, Dolná Mičiná, Stabilizačný násyp Handlová, Handlová-Kunešovská cesta, Handlová-Morovnianske sídlisko, Hodruša-Hámre, Okoličné, Slanec-TP, Svätý Anton, Šenkvice (lokality zo skupiny zosúvania), Bratislava-Železná studnička, Demjata, Handlová-Baňa, Jakub, Pezinská Baba, Starina (lokality zo skupiny rútenia), Jaskyňa pod Spišskou, Košický Klečenov, Sokoľ a Veľká Izra (lokality zo skupiny plazenia).

    Metódy monitorovania:
    • Metódy monitorovania zosuvných pohybov
      • Metódy zaznamenávania zmien na povrchu zosuvov
        • geodetické metódy merania zmien polohy poz. bodov
        • metóda merania povrchovej reziduálnej napätosti
      • Metódy zaznamenávania podpovrchových zmien
        • metóda presnej inklinometrie
        • metóda merania pulzných elektromagnetických emisií
      • Režimné pozorovania
        • metódy merania zmien úrovne hladiny podzemnej vody
        • meranie výdatnosti, teploty a mernej konduktivity vody
    • Metódy monitorovania pazivých pohybov
      • Metódy digitálnej fotogrametrie
      • Metódy dilatometrické
      • Metóda merania mikromorfometrických zmien
  • 02 Tektonická a seizmická aktivita územia

    +
    Názov subsystému:
    02 Tektonická a seizmická aktivita územia

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Sieť GNSS (Gánovce pri Poprade, Banská Bystrica, Modra-Piesok); vybraté zlomy: Branisko, Demänovská jaskyňa, Banská Hodruša, Vyhne, Ipeľ, Dobrá Voda; seizmické stanice: Bratislava-Železná studnička, Modra-Piesok, Vyhne, Šrobárová, Červenica, Kečovo, Hurbanovo, Liptovská Anna, Izabela, Kolonické sedlo, Iža, Moča a Stebnícka Huta. Lokality budú aktualizované v súlade s modernizáciou národnej siete seizmických staníc.

    Metódy monitorovania:
    • Metódy monitorovania seizmických javov
      • Nepretržitá registrácia seizmických javov na stálych seizmických staniciach
      • Analýza analógových a digitálnych záznamov
        • prvotná interpretácia analógových záznamov
        • prvotná interpretácia digitálnych záznamov
        • lokalizácia blízkych a regionálnych javov
        • doplňujúca nalýza vybraných javov zahrňajúca spektrálnu analýzu, polarizačnú analýzu a určenie mechanizmu ohniska
      • Zber a vyhodnotenie makroseizmických údajov
      • Medzinárodná výmena dát
      • Tvorba národnej seizmologickej databázy
    • Metódy monitorovania tektonickej a seizmickej aktivity
      • Geodetické metódy presnej nivelácie
      • Korelácia historických a súčasných údajov o seizmickej aktivite s geologickou stavbou územia
      • Geologické metódy na posúdenie mladej pohybovej aktivity pozdĺž zlomov
      • Seizmotektonická analýza
  • 03 Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží

    +
    Názov subsystému:
    03 Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Monitorovanie lokalít v subsystéme 03 je pozastavené.

    Metódy monitorovania:
    • Porovnávacia analýza topografických podkladov
    • Rešeršné spracovanie informácií a podkladov o antropogénnych sedimentoch
    • Chemické analýzy
    • Presiomertické merania
    • Geofyzikálne metódy
    • Laboratórne stanovenie inžinierskogeologických vlastností
  • 04 Vplyv ťažby na životné prostredie

    +
    Názov subsystému:
    04 Vplyv ťažby na životné prostredie

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Rudňany, Slovinky, Smolník, Novoveská Huta, Novoveská Huta – Teplička, Rožňava, Nižná Slaná, Kremnica, Špania Dolina, Dúbrava, Pezinok, Štiavnicko-hodrušská rudná oblasť, Podrečany, Prešov-Solivary. Monitorovanie v oblasti Hornonitrianskeho hnedouhoľného revíru je pozastavené.

    Metódy monitorovania:
    • Dokumentácia negatívnych vplyvov banskej činnosti
    • Chemické analýzy
    • Geodetické metódy
  • 05 Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí

    +
    Názov subsystému:
    05 Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Spišská Nová Ves (Novoveská Huta), Hnilec, Teplička, Bratislava (Vajnory), Banská Bystrica (Podlavice), Bratislava ( Malé Karpaty) – prameň Mária, prameň Zbojníčka, prameň Himligárka, Spišské Podhradie – prameň sv. Ondreja, Bacúch – prameň B. Němcovej, Oravice – prameň Jašterčie (pri vrte OZ–1), Dobrá Voda. Monitorovanie lokality Grajnár je pozastavené, namiesto Grajnáru sa monitoruje Dobrá Voda.

    Metódy monitorovania:
    • Scintilačná metóda v lucasových komorách
  • 06 Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi

    +
    Názov subsystému:
    06 - Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Strečno, Pajštún, Plavecký hrad, Uhrovský hrad, Oravský hrad, Spišský hrad, Trenčiansky hrad.

    Metódy monitorovania:
    • Dilatometrické metódy
      • meranie opticko-mechanickým dilatometrom TM-71
      • meranie tyčovým dilatometrom SOMET
  • 07 Monitorovanie riečnych sedimentov

    +
    Názov subsystému:
    07 - Monitorovanie riečnych sedimentov

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Referenčné odberové miesta v nasledovných povodiach (v zátvorke počet referenčných miest): Morava (1), Slaná (1), Rimava (1), Váh (4), Čierny Váh (1), Orava (1), Poprad (2), Nitra (3), Stará Žitava (1), Hornád (2), Torysa (1), Hron (4), Ondava (3), Topľa (1), Ipeľ (2), Bodrog (1), Hnilec (1), Laborec (1), Latorica (1), Malý Dunaj (1), Dunaj (2), Štiavnica (1), Muráň (1), Uh (1), Myjava (1), Turiec (1), Kysuca (1), Kyjovský potok (1).
    Odber tuhých zrážok (počet lokalít je upravený podľa výskytu snehovej pokrývky na Slovensku): Homôlka, Martinské hole, Vrátna dolina, Oščadnica, Ľupčianska dolina, Donovaly, Chopok-Jasná a Srdiečko, Čertovica, Štrbské Pleso, Muránska Planina, Rochovce, Dobšiná, Pusté pole, Tatranská Lomnica, Skalnaté pleso, Lomnický štít, Červený Kláštor, Branisko, Slanec, Zlatá Baňa, Dukla, Remetské Hámre.

    Metódy monitorovania:
    • Chemické analýzy
  • 08 Objemovo nestále sedimenty

    +
    Názov subsystému:
    08 - Objemovo nestále sedimenty

    Monitorovacia sieť – merané lokality v roku 2020:
    Monitorovanie subsystému je pozastavené. V prípade výskytu významného porušenia zemského povrchu budú prejavy tohto charakteru zaregistrované.

    Metódy monitorovania:
    • Meranie vývoja porúch na objektoch - kvantitatívne a kvalitatívne
    • Laboratórne stanovenia zmien stavby a vlastností zemín

Prístupové práva užívateľov

kategória užívateľov typ informácií aktualizácia stanovenie prístupu k informáciám
rezortné a nadrezortné inštitúcie MŽP SR, MP SR, MZ SR, ŠÚ SR a ČMS súbor databáz, mapové podklady, fotodokumentácia ČMS GF, spracované formou GIS aktualizácia: priebežne o prístupe rozhoduje MŽP SR, Sekcia geológie a prírodných zdrojov
oprávnení záujemcovia výsledky monitorovania vo forme textových správ, analýz, máp, grafov, tabuliek, zhrnuté v Čiastkových záverečných správach (evidované v archíve Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra - GEOFOND) aktualizácia: na základe požiadavky MŽP SR prístup k informáciám upravujú zákony č.:569/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, 205/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
užívateľská verejnosť cieľ a zámer riešenia ČMS GF subsystémy ČMS GF, monitorované lokality, metodické postupy monitorovania, parciálny informačný systém ČMS GF konštantná informácia web dionysos.gssr.sk/cmsgf
užívateľská verejnosť ročné zhodnotenie výsledkov monitorovania (aktuálna správa, grafy, tabuľky, fotodokumentácia) aktualizácia: 1x ročne web dionysos.gssr.sk/cmsgf
užívateľská verejnosť informácia o správach a publikáciách s problematikou ČMS aktualizácia: priebežne web dionysos.gssr.sk/cmsgf

Verejne prístupné dáta

zosúvanie, plazenie, stabilita skalných zárezov

vstup do databázy

seizmický pohyb povrchu Zeme, vertikálne pohyby územia, tektonická aktivita územia

vstup do databázy

antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží

vstup do databázy

vplyv ťažby na životné prostredie

vstup do databázy

radón v mestách, v tektonicky porušených zónach a vo vodných zdrojoch

vstup do databázy

pohybová aktivita poruchy - zmena polohy bodov, dilatometrické merania šírky poruchy

vstup do databázy

chemické zloženie tuhých zrážok, chemické zloženie riečnych sedimentov

vstup do databázy

objemovo nestále zeminy

vstup do databázy

Správy a publikácie


Kontakt

Stredisko ČMS Geologické faktory
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Oddelenie inžinierskej geológie
Mlynská dolina 1, 817 04 Bratislava

vedenie strediska ČMS Geologické faktory:
RNDr. Pavel Liščák, CSc.
parciálny informačný systém monitoringu:
RNDr. Ľubica Iglárová